V devätnástom  a dvadsiatom storočí delostrelectvo predstavuje organizačnú súčasť pravidelných armád (druh vojska) a ich najefektívnejšiu bojovú silou. Zvyšuje sa počet delostreleckých jednotiek, postupne sa delostrelectvo stáva súčasťou peších, jazdeckých, motorizovaných a vševojskových zväzov, zväzkov a jednotiek, pevnostných jednotiek a systému hraničnej obrany. K zmenám dochádza aj v delostrelectve námorníctva a riečneho loďstva. Zvyšujú sa požiadavky na pripravenosť veliteľského zboru, výzbrojnú službu a tylové zabezpečenie delostrelectva, zdokonaľuje sa jeho taktika a operačné nasadenie, do výzbroje sa zavádzajú nové delostrelecké a raketové systémy. Vytvárajú sa mobilizačné zálohy delostrelectva pre prípad mobilizačného rozvinovania a doplňovania armád. Vzniká vojenské školstvo zamerané na odbornú prípravu veliteľského zboru a technického personálu delostrelectva. Delostrelectvo sa začína deliť na poľné, ľahké, hrubé, ťažké, pevnostné, protilietadlové, protitankové, zavádzajú sa nové druhy streliva. Tento vývoj sa prejavil v Prešporku a po vzniku ČSR v Bratislave vo zvyšujúcej sa prítomnosti  a aktivitách delostrelectva najmä pred prvou a druhou svetovou vojnou, vo výstavbe objektov určených pre delostrelectvo alebo objektov, ktoré tvorili systém obrany mesta. 

      V meste a jeho okolí sa odohralo viacero bitiek a vojenských operácií s účasťou delostrelectva. K najvýznamnejším patrili obrana Prešporku pred vojskami cisára Napolena Bonaparteho v roku 1809, bitka medzi rakúskymi a pruskými vojskami pri Lamači v lete roku 1866 a boje pri oslobodzovaní Bratislavy vojskami Červenej  a Rumunskej armády v roku 1945. Vo všetkých prípadoch sa útok vojsk začal mohutnou delostreleckou prípravou, v prípade obliehania napoleónskymi vojskami  niekoľko dňovým bombardovaním mesta. Delostrelectvo protivníka takmer zničilo obce na prístupoch k mestu, poškodilo viaceré objekty v meste, jeho infraštruktúru a prinieslo obete zo strany obyvateľstva. Delostrelectvo brániace mesto zabránilo naplniť ciele útočiacich vojsk, alebo spomaliť ich splnenie  najmä v roku 1809 a 1866. Dokumenty a hodnotenia odborníkov dokazujú, že aj včase mobilizácie československej armády v roku 1938 bolo delostrelectvo sústredené na petržalskom premostí a prístupoch k Bratislave pripravené odraziť protivníka a poskytnúť účinnú podporu protiútoku poľnej armády. Problémy pri prekonávaní obrany mesta na jeho predmostí  a pravdepodobnosť veľkých strát útočiacich nemeckých jednotiek priznal aj Adolf Hitler, ktorý si v roku 1939 prezrel ťažké opevnenie v okolí Petržalky.

    V Prešporku a po vzniku ČSR v Bratislave pôsobili viaceré veliteľstvá delostrelectva, delostrelecké útvary, jednotky, sklady delostreleckého materiálu a školy dôstojníkov delostrelectva. Už v roku 1848 sa uvádza medzi funkcionármi posádky aj veliteľ posádkového delostrelectva. V meste bola umiestnená 6 librová pešia batéria č. 13, jazdecký delostrelecký division  a jazdná batéria č. 12. Od roku 1890 do prvej svetovej vojny v meste pôsobilo päť delostreleckých plukov a veliteľstvo 5. brigády poľného delostrelectva, pevnostný delostrelecký prápor a pevnostný kanónový pluk. V 20 a 30-tych rokoch 20. storočia pôsobili v Bratislave veliteľstvo zemského delostrelectva pre Slovensko a veliteľstvo zemského delostrelectva v Bratislave, veliteľstvo 9. poľnej delostreleckej brigády a štyri delostrelecké pluky ( l.d.p. č.54, hr.d.p, č.109, pl.d.p. č.153 a d.p. 9 ). V delostreleckých plukoch a jednotkách pred prvou svetovou vojnou a v medzivojnovom období dislokovaných v Bratislave boli zastúpené takmer všetky druhy delostrelectva, vrátane pevnostného delostrelectva ( ťažké delostrelectvo a pevnostné kanóny ) a delostrelectva Dunajskej flotily. Nové pevnostné kanóny boli v pechotných zruboch "železobetónových  bunkroch" v Petržalke inštalované ešte v roku 1960.  V meste pôsobia školy pripravujúce dôstojníkov v zálohe pre ľahké a ťažké delostrelectvo, počas Slovenského štátu vojenská delostrelecká škola. V Bratislave sa z tohto obdobia nachádza veľa historických pamiatok a pamätihodností spojených s delostrelectvom. V priebehu prvej svetovej vojny sa Prešpork budoval ako opevnené mesto. V okrajových častiach mesta a na návršiach mesta sa nachádzajú úkryty a palebné postavenia pre delostrelectvo-kaverny. Ťažké opevnenie zložené z 15 pechotných zrubov s pechotnými zbraňami a protitankovými delami, bolo vybudované pred druhou svetovou vojnou na Petržalskej strane Bratislavy s cieľom zabrániť prieniku útočiacich vojsk od juhu na prístupoch z Rakúska a Maďarska a po Dunaji až do protiútoku poľnej armády, alebo samostatná obrana bez podpory poľnej armády. Dnes tu nájdeme dva zrekonštruované pechotné zruby, z toho jeden ako jedinečné múzeum vojenských dejín Bratislavy. V meste pôsobila Dunajská flotila zložená z 2 delových člnov OMd 1 a 2 vyzbrojených 75 mm horskými kanónmi, najväčšieho plavidla flotily hliadkovej lodi President Masaryk, ktorá mala vo výzbroji štyri 66 mm kanóny a ďalších menších plavidiel. Po druhej svetovej vojne do roku 1958 bolo delostrelectvo v Bratislave zastúpené 153. pl.d.p. ( do 1950 potom premiestnený do Brna), od 1951 9. ptbat., 9. plbat., od 1956 do 1958 4. pldo. Delostrelectvo bolo aj v organizačnej štruktúre peší pluk 17 (do r.1947, reorganizovaný na peší pluk 39 od roku 1951 39. peší pluk a od roku 1955 9. strelecký pluk ). 9. strelecký pluk pôsobil v Bratislave do roku 1958 ( v organizačnej štruktúre streleckého pluku bola: bat. SD, pt.bat., min.bat. a plbat). V blízkych Malackách boli v lete 1945 dislokované: 4. ťažká delostrelecká brigáda a 4. protitanková brigáda, od roku 1948 protilietadlový delostrelecký oddiel 189 a do roku 1951 9. tankosamohybná rota, od roku 1950 plukovné delostrelectvo 3.pešieho pluku ( 1954-55 3. strelecký pluk, 1955-58 7. strelecký pluk ). V Pezinku od roku 1956-1958 pôsobil 46. dp. Od roku 1969 bolo delostrelectvo v Bratislave organizačnou súčasťou 8. msp, 8. mp a 13. mb. v Dukelských kasárňach na súčasnej ulici Za kasárňou a v nových kasárňach v Bratislave-Vajnoroch. V rokoch 1982 - 1989 bol v Bratislave dislokovaný útvar taktických rakiet 16. srmo organizačne začlenený do 13. tankovej divízie. Pôsobenie delostrelectva v Bratislave ukončila reforma Ozbrojených síl SR v roku 2006.

     V súčasnosti obyvatelia Bratislavy vnímajú použitie delostrelectva a jeho silu najmä pri rekonštrukciách bojov z roku 1809 a pri oslobodzovaní Bratislavy. Pri príležitosti 150. výročia poslednej bitky medzi rakúskymi a pruskými vojskami sa delostrelci pravdepodobne predvedú aj na lúke pred krematóriom. Každoročne k štátnemu sviatku vzniku Slovenskej republiky delostrelci OS SR z nábrežia Dunaja pri Starom meste strieľajú z húfnic D-30 čestné delostrelecké salvy. Návštevníci bunkru BS-8 pri vojenskom cintoríne v Petržalskej časti Kopčany majú možnosť vidieť zabudované kanóny 85 mm vz. 44/59. Atrakcie však nemôžu jeho obyvateľom a návštevníkom dostatočne priblížiť históriu delostrelectva a jeho význam pre mesto. Na viacerých objektov chýbajú pamätné tabule. Napríklad pamätná tabuľa pri hlavnom vstupe do objektu súčasného ministerstva obrany SR na Kutuzovovej ulici by mala zamestnancov ministerstva a Generálneho štábu OS SR, návštevám a okolo idúcim pripomínať, že objekt bol postavený pred prvou svetovou vojnou ako delostrelecké kasárne s finančným prispením mesta a k tomuto účelu aj desiatky rokov slúžil. Kanónová húfnica umiestnená v areály ministerstva nie je len všeobecným symbolom boja za slobodu v druhej svetovej vojne, ale aj symbolom či pripomienkou na  pôsobenie  delostreleckých jednotiek v týchto kasárňach, najväčšieho a najúspešnejšieho nasadenia nášho delostrelectva v druhej svetovej vojne - 5 delostreleckých plukov 1. československého armádneho zboru pri Jasle a slávnej histórie delostrelectva v meste. O vojenských pamiatkach spojených s delostrelectvom, ako sú napríklad delostrelecké kaverny na výšinách Malých Karpát a objekty opevnení "bunkrov" v Kopčanoch by mali informovať turistický sprievodcovia a ďalšie, mesto propagujúce materiály. Na prístupoch k vrcholu Kamzíku a pozdĺž cyklistických chodníkov na nábreží by mali byť osadené informačné tabule s upozornením na blízkosť vojenských pamiatok a pamätihodností. Inšpiráciou by mala byť pre nás pozornosť, aká sa týmto pamiatkam venuje v krajinách západnej Európy. Nerobia to len z dôvodu atraktívnosti vojenských pamiatok pre turistický ruch, ale najmä z morálnych a edukačných dôvodov. Prichádzajú sem príbuzní padlých vojakov a návštevníci, ktorí chcú prejaviť úctu a vďaku padlým vojakom.Tieto pamiatky sú však aj mementom a výzvou zabrániť opakovaniu hrôz vojnových konfliktov.