V predchádzajúcom článku o histórii delostrelectva VÚ 3853 Bratislava som uvádzal, že novodobá história útvaru nadväzuje na históriu pešieho pluku 31, ktorý vznikol 1.6.1945 v Jihlave. Nezaoberal som sa s jeho dávnejšou históriou.

    V uplynulých dňoch som sa zoznámil s prácou môjho bývalého kolegu plk. v. v. Michala Vajdu, ktorý podrobne zmapoval históriu nášho bývalého útvaru a dokázal získať veľké množstvo zaujímavých a hodnotných historických faktov. Z nich vyplýva, že peší pluk 31 vznikol v roku 1920 ( 29.9.1920 ) v rámci unifikácie Československej armády zlúčením 31. čs. streleckého pluku talianskych légií a domáceho pešieho pluku 81. Podrobne rozoberá históriu oboch útvarov, ich účasť v bojoch v 1. svetovej vojne, významných veliteľov a dôstojníkov a ich vojenskú kariéru. Pokračuje históriou 31. pešieho pluku od jeho vzniku, pôsobením v 20. a 30. rokoch minulého storočia, až do jeho zrušenia ( 31.7.1939 ). Podrobne rozoberá históriu obnoveného pešieho pluku 31 a ďalších následníckych útvarov až do zrušenia 13. mechanizovanej brigády, ako posledného pokračovateľa slávnych tradícii.

    Táto práca obsahuje veľké množstvo historických faktov, vrátane významných veliteľov, generálov a dôstojníkov, ktorí slúžili u niektorého z historických predchodcov nášho útvaru - od armádneho generála Ludvíka Svobodu, ktorý bol veliteľom družstva u c. k. pešieho pluku č. 81, až po súčasného ministra  obrany SR, ktorý prešiel u 8. msp  funkciami od veliteľa čaty až po zástupcu veliteľa pluku.

   Dúfam, že táto práca raz bude zverejnená, lebo je veľmi zaujímavá, podrobná a určite vyvolá hrdosť u bývalých príslušníkov na históriu nášho útvaru aj na významných generálov a dôstojníkov, ktorí v ňom slúžili.

   Z uvedenej práce chcem so súhlasom autora plk. v .v. Michala Vajdu uviesť významného dôstojníka delostrelectva, brigádneho generála Jana Studlara.

 brigádny generál Jan Studlar   ( krycie meno Václav HUSINECKÝ )

narodený:  4.5.1896 Čichtice ( Prachatice ), ČR

zomrel: 17.7.1965, New York,USA

Vzdelanie civilné :

• 1907 - 1914 - Reálne gymnázium České Budějovice
• 1914 - 1918 - Obchodná škola Praha

Vzdelanie vojenské :

• 1934 - 1935 - kurz pre veliteľov oddielov Praha
• 1940 - kurz pre veliteľov oddielov Mailly
• 1942 - kurz pre veliteľov vojskových telies - Lowestoft

    V 1.svetovej vojne bol na talianskom fronte zranený a zajatý. Stal sa jedným z iniciátorov vzniku čs. légií v Taliansku. Do ich radov sa zaradil až 21.1.1918, kedy nastúpil službu u Čs. dobrovoľníckeho zboru v Padule Na fronte najprv od 3.4.1918 pôsobil ako veliteľ hliadky u výzvedného oddielu 3. talianskej armády a potom 16.7.1918 prešiel k 31. čs. streleckému pluku. S ním sa vo funkcii veliteľa útočnej čaty zúčastnil bojov na Doss Alto. Za statočnosť bol 15.10.1918 povýšený do hodnosti poručík a 1. novembra 1918 do hodnosti nadporučík. 24.12.1918 sa vrátil do vlasti. Službu naďalej vykonával ako veliteľ útočnej čaty pešieho pluku 31, dislokovaného v Užhorode.

   13.2.1919 bol preložený k 35. čs. streleckému pluku v Košiciach, s ktorým sa zúčastnil bojov s Maďarmi na východnom Slovensku ( od 1.5.1919 kpt. ). Neskôr pôsobil ako veliteľ roty u pešieho pluku v Prahe, absolvoval ekvitačnú školu pre dôstojníkov pechoty v Prahe, pôsobil v hraničnom prápore 8 v Šahách, absolvoval šermiarsky kurz a bol uznaný za inštruktora vojenského šermu. Po prijatí za dôstojníka delostrelectva pôsobil u delostreleckých plukov 53 v Lipníku nad Bečvou a 12 v Užhorode a na delostreleckej strelnici vo Fornoši. 26.4.1935 nastúpil na MNO - Hlavný štáb - Riaditeľstvo opevňovacích prác (ŘOP) u delostreleckej skupiny, kde pôsobil až do okupácie ( od 1.1.1937 pplk.). Počas brannej pohotovosti pôsobil v Hlavnom štábe v Račiciach pri Vyškove. Potom opäť pôsobil na ROP až do jeho likvidácie v novembri 1939. ( Pozn.: pamiatke brigádneho generála Jana Studlara je venované dielo - “Isolované delostřelecké sruby na úseku Morava Jih” - kolektív autorov: Lukáš Mikulinec, Martin Říha, Ludek Tondr, Ján Vyskočil, vydané v Prahe, Brne a na Morave 4. novembra 2011).

   Od príchodu Nemcov bol zapojený do odboja v Obrane národa (ON) ako veliteľ Krajského veliteľstva Praha vidiek - západ. Úzko spolupracoval so skupinou pplk. del. Jozefa Mašína, podieľal sa na ukrývaní zbraní a výbušnín a pomáhal pri budovaní spravodajskej siete Ústredného vedenia ON. Pod hrozbou zatknutia odišiel 21.12.1939 tzv. južnou cestou do zahraničia. Na francúzskom konzuláte v Budapešti pomáhal utečencom do Juhoslávie. Po vyzradení svojej činnosti ušiel do Francúzska, kde nastúpil službu v Čs. vojenskej správe ČSNV v Paríži (začal používať krycie meno “Václav Husinecký”). 5.3.1940 bol zaradený do čs. Delostreleckého pluku 1 v Portelle ( veliteľ 7.batérie, veliteľ III. oddielu ). Po absolvovaní kurzu pre veliteľov oddielov sa s 26. francúzskou divíziou zúčastnil bojov s nemeckou armádou v úseku Saarlouis a následného ústupu k Mé-tam. 25.5.1940 nastúpil opäť službu u delostreleckého pluku 1 v Sigeone, s ktorým ustúpil na juh. Po kapitulácii Francúzska bol evakuovaný do Veľkej Británie.

   Po vzniku 1. čs. zmiešanej brigády nastúpil službu u delostreleckého oddielu 1 ( neskôr delostrelecký pluk 1 ), kde pôsobil ako zástupca veliteľa. Od 11.11.1942 bol učiteľom v kurze veliteľov delostreleckých oddielov v Lowestofte a profesor delostrelectva v škole dôstojníkov štábu v Milton Halle. 17.5.1943 nastúpil službu na MNO v Londýne. 2.1.1944 bol ustanovený do funkcie veliteľ delostrelectva 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR, s ktorou sa zúčastnil bojov o Bielu Cerkev a Žaškov. V dôsledku provokácie bol v apríli 1944 obvinený z údajnej proti sovietskej agitácie a spolu s niekoľkými ďalšími čs. dôstojníkmi vyhostený zo ZSSR.

   Od 1.7.1944 do 15.8.1944 pôsobil ako učiteľ v britskom delostreleckom učilišti v El Maga pri Káhire. Potom až do konca februára 1945 vykonával službu v rôznych britských delostreleckých útvaroch v severnej Afrike. 1.3.1945 sa stal náčelníkom čs. vojenskej misie pri partizánskom hlavnom štábe “Slovenie” v Juhoslávii. Po návrate do vlasti od 15.7.1945 do 25.9.1945 bol pridelený na MNO - hlavný štáb a vyslaný do Viedne ako dôstojník pre styk so spojeneckými armádami (plk.). Po návrate nastúpil ako profesor taktiky delostrelectva vo VŠV ( vysoká škola válečná ), kde pôsobil do konca novembra 1947 ( v roku 1946 brigádny generál ). Od 30.11.1947 do 31.1.1949 pôsobil vo VHÚ v Prahe.

   1.2.1949 bol ako politicky nespoľahlivý preložený do výslužby, zatknutý a odsúdený na 10 mesiacov ťažkého žalára a zároveň degradovaný na vojaka v zálohe. Po prepustení z vezenia ušiel za hranice. Žil v NSR a v USA. Po novembri 1989 bol rehabilitovaný a 10.11.1991 mu bola vrátená hodnosť brigádny generál. Zomrel 17.7.1969 v New Yorku.

   Vzhľadom k tomu, že 8. motostrelecký pluk bol nástupcom pešieho pluku 31, môžeme považovať brigádneho generála Jana Studlara za významného predchodcu všetkých ďalších delostrelcov, na ktorého môžeme byť právom hrdý.

 Autor: mjr. v.v. Štefan Pomsahár