100. výročie bitky pri Zborove

Slávna tradícia na ktorej bola budovaná čs. armáda v medzivojnovom období sa stala na desiatky rokov opomínanou kapitolou histórie našich národov v boji za slobodu a nový štát. Opätovne sa k nej vrátila pri svojom vzniku Česká armáda, Československá obec legionárska, Sokol a ďalšie organizácie a politické inštitúcie, ktoré si uvedomujú na akých základoch vznikla slobodná a demokratická Československá republika. Republika, ktorá vytvorila podmienky pre budovanie našej národnej identity. Bez Československa by nebolo ani Slovenska. Na Slovensku sa však  správame, akoby táto historická udalosť nemala nič spoločného s našou štátnosťou a už vôbec nie s vojenskými dejinami Slovákov.  Historické fakty však hovoria jasnou rečou. Už v roku 1914-15 v čase vzniku Českej družiny predchodcu československej légie v Rusku sa v nej objavujú Slováci. Zo začiatku len 16 a ich počet neustále narastal.V čase premenovania Českej družiny na Československú streleckú brigádu ich bolo 90. Celkom pôsobilo v československej légii v Rusku  5 104 Slovákov, čo predstavovalo viac ako 7% zo 71 310 dobrovolníkov Čechov a Slovákov. Medzi najznámejšie osobnosti, ktoré sa zúčastnili slávnej bitky pri Zborove na Ukrajine patrili : Vladimír S. Hurban ( syn S. H. Vajanského ) pôsobiaci na veliteľstve Čs. streleckej brigády od roku 1916 a v roku 1917 zaradený do  3. čs. streleckého pluku v hodnosti kapitána. V roku 1918 bol povýšený do hodnosti plukovníka. Bol členom prezídia Odbočky Česko-slovenskej národnej rady v Rusku a vojenský poradca predsedu ČSNR.  Bitky sa zúčastnili aj Štefan Fajnor, ktorý ako veliteľ 6. roty  1. čs. streleckého pluku padol v roku 1918 a bol in memoriam povýšený do hodnosti kapitána a Emil Geryk,  pri Zborove veliteľ čaty, potom veliteľ 9. a 10. roty 4. čs. streleckého pluku. Kpt. Geryk patril spolu s J.G. Tajovským, kpt. V. Daxnerom a kpt. R. Viestom k memorandistom, ktorí žiadali adekvátne zastúpenie Slovákov vo vedení légií, v zaraďovaní do dôstojníckych škôl a pomenovanie 12. čs. streleckého pluku menom generála M.R. Štefánika. Bojovými skúsenosťami patril medzi špičku dôstojníkov slovenskej národnosti.  Pozdejšie v hodnosti majora velil čs. táboru pre Slovákov v Irkutsku a v hodnosti podplukovníka organizoval výstavbu 12. čs. streleckého pluku. Niekoľko viet k samotnej bitke a jej významu. Československá strelecká brigáda bola nasadená 2. júla 1917 v rámci ofenzívy XLIX armádneho zboru ruskej armády. Po deviatej hodine boli do útoku postupne zapojené 1. strelecký pluk a po ňom 2. pluk. Prapory 3. pluku postupovali spolu s 1. a 2. plukom. Sily protivníka tvorili okrem Nemcov, Rakušanov, Maďarov, Rumunov aj 75. peší pluk z Jindřichového Hradca a 35. peší pluk z Plzne. Takpovediac bratovražedný boj. To sa však nakoniec prejavilo vo veľkom počte zajatcov, ktorých zajala brigáda, alebo sa jej vzdali. Úder československých legionárov bol vedený s obrovskou razanciou. Samotné ruské velenie nepočítalo, že prielom uskutoční Čs. strelecká brigáda ale divízie na krídlach. Pričom susedné divízie mali veľký problém sa k zákopom nepriateľa prebojovať. Na úspechu sa podieľala taktika, ktorá nebola založená na útoku v rojniciach, ale útok bol uskutočnený výpadom v malých skupinách s využitím krytu terénu na základe dokonalej znalostí situácie získaných prieskumom pred útokom. Ihneď po začatí útoku bol ako prvý zapojený oddiel granátnikov, ktorý granátmi vytvoril priechody v prekážkach z ostnatého drôtu. Už po hodine boja brigáda prelomila prvé obranné postavenie. Vo veľmi krátkom čase splnila svoju úlohu a dobila aj poslednú tretiu líniu v hĺbke 4 km svojho útočného pásma. Zajala 4200 vojakov, ukoristila 15 diel a veľké množstvo guľometov. Pri útoku padlo 200 legionárov a 1000 bolo zranených. Úspech v tejto bitke našiel svoju odozvu v uznaní schopností veliteľského zboru a statočnosti Českých a Slovenských legionárov zo strany ruského velenia , ale aj ďalšieho budovania brigád a zboru. medzi ne patril aj 2. jazdecký pluk Sibírsky, ktorého tradície ako jeden z mála rozvíja na Slovensku KVH pod vedením pplk. v. v. Dušana Majerčíka. Zborovský úspech prispel k prehĺbeniu rešpektu predstaviteľov našich národov pri politických rokovaniach o vytvorení Československa s veľmocami, najmä s Francúzskom a USA.