Zajtra si pripomenieme 83. výročie všeobecnej mobilizácie, ktorou reagovala československá vláda na vyostrenie medzinárodnej a bezpečnostnej situácie vyvolanej hitlerovským Nemeckom. 23. septembra 1938 o 22:50 hodine bola na základe §57 odst. 1 a 3 branného zákona všeobecnú mobilizáciu československej brannej moci. Súčasne bol vyhlásený stav brannej pohotovosti štátu. Mobilizačná vyhláška zahrnovala 18. ročníkov 1. zálohy a náhradné zálohy. To čo nasledovalo nemalo doposiaľ v histórii oboch našich národov obdobu. Organizačne, ale najmä morálne je len málo pravdepodobné, že sa to bude niekedy opakovať. V dňoch 25. – 29. septembra 1938 nastúpilo do zbrane asi 1 127 000 mužov 18-tich povolaných ročníkov do veku 40 rokov a početný stav vojnovej armády dosiahol vyše 1,3 milióna vojakov (z nich 660-tisíc bolo priamo v bojových útvaroch). Pre lepšiu predstavivosť armáda disponovala približne 996 000 kusmi pechotných zbraní (pištole, pušky, ľahké a ťažké guľomety), 2 700 kanónmi a húfnicami rôznych kalibrov, 1 445 protitankovými kanónmi, či 1 379 mínometmi. Ďalej sme mali k dispozícií okolo 350 ľahkých tankov a 70 tančíkov, 6 obrnených vlakov a inú obrnenú techniku (66 obrnených automobilov), 18 riečnych plavidiel (z toho boli 3 bojové), vyše 217 000 koní, 31 127 kusov vozidiel (motocykle, osobné, nákladné a špeciálne autá, autobusy) a ďalšiu vojenskú techniku. Čs. vojenské letectvo predstavovalo 1 514 lietadiel, z ktorých bolo 838 nasadených v prvej línii: 326 stíhacích, 259 pozorovacích, 61 prieskumných, 155 bombardovacích (101 ľahkých a 54 ťažkých) a 37 cvičných strojov. Obrannú hodnotu čs. armády zvyšovala súvislá línia stáleho opevnenia – ľahké a ťažké objekty rôzneho typu. Už niekoľko minút po prečítaní vyhlášky v rozhlase sa u svojich útvarov hlásili prví záložníci a v nasledujúcich hodinách prúd vojakov stále zosilňoval. V priebehu noci prevzala armáda stráženie strategických objektov a jednotky prechádzali na vojnovú organizáciu. Československá republika sa pripravovala na obranu svojej nezávislosti a suverenity. Nie je namieste viesť v súčasnosti diskusie o úspešnosti obrany, koľko by sme boli schopní odolávať a za akých podmienok. Spomeňme si, že povstalecká armáda sa s podstatne menšími silami a výzbrojou odolávala 2 mesiace a pokračovala v boji v horách. Zbrane, ktoré boli odovzdané wermachtu významne pomohli jeho lepšiemu vyzbrojeniu a boli použité pri útoku na Francúzsko a ZSSR.

Nezabúdajme na slová vojenskej prísahy : „Som pripravený brániť slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť Slovenskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc. Na to som pripravený vynaložiť všetky svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!“. Podobne prísahali aj vojaci v roku 1938. Nezabúdajme aj na to, kto nás zradil a prečo sme sa nebránili.