Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie

Dnes si pripomíname 77. výročie Karpatsko-duklianskej operácie. Operácie, ktorá dnes vyvoláva rôzne diskusie rovnako, ako vyvolávajú Dunkerque, bitky pri Al Alameine,, Pearl Harbor, vylodenie spojencov v Normandii, výsadková operácia pri Arnheme a ďalšie vojenské operácie počas 2. svetovej vojny. To najdôležitejšie je, že „Dukla“ predstavuje spolu zo SNP najväčšie vojenské vystúpenia za oslobodenie nášho územia od hitlerovských vojsk, ktoré nás i dnes napĺňajú hrdosťou.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa velenie Červenej armády rozhodlo poskytnúť pomoc slovenským povstalcom a uskutočniť vojenskú operáciu v smere na Dukliansky priesmyk a Prešov, k čomu ju viedli politické záväzky, ktoré sovietska vláda prevzala podpísaním dohody s československou vládou o vzájomnej pomoci a podpore v boji proti nacistickému Nemecku a dohody o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci. Pred začiatkom operácie boli sovietske vojská vzdialené 160 kilometrov od juhovýchodnej hranice Československa. Operáciu mali uskutočniť vojská 1. a 4. ukrajinského frontu a 1. československý armádny zbor. Samotná operácia sa začala 8. septembra ráno, po masívnej delostreleckej príprave. Rýchli prielom nemeckých postavení mal byť uľahčený ústretovým úderom dvoch slovenských divízií Východoslovenskej armády, ktoré však boli Nemcami krátko pred začiatkom operácie odzbrojené. Napriek tomu dokázali vojská Červenej armády prekonať prvé pásmo nemeckej obrany a druhý deň, 9. septembra sa do bojov zapojil už aj 1. československý armádny zbor. Po zdĺhavých niekoľkodňových bojoch sa jednotkám 38. armády a 1. československého armádneho zboru podarilo prekonať aj druhé pásmo nemeckej obrany a obsadiť mesto Dukla.  1. československý armádny zbor viedol ťažké boje aj o kótu 534 čo bol dôležitý bod nemeckej obrany severovýchodne od mesta Dukla. 6.októbra, ktorý si dnes pripomíname ako Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie, prekročili príslušníci 1. československého armádneho zboru hranice Československa. Ráno o 06,00 prekročila hranice prieskumná skupina 1. práporu 1. brigády a o 06,00 prekročil hranice 2. prápor  1. brigády ako predvoj hlavných síl. Ešte v dopoludňajších hodinách oslobodil osadu Vyšný Komárnik. Karpatsko-duklianska operácia je najväčšou operáciou na našom území počas 2. svetovej vojny. Nepriateľ nasadil na dukliansky smer armádnu skupinu Heinrici. 1. tankovú armádu (nemeckú) a 1. armádu (maďarskú) tvorilo 16 peších a tankových divízii a horské jednotky. Celkom 100 000 mužov, 2000 diel a mínometov, 250 tankov a 180 obrnených transportérov. O úpornosti bojov svedčí aj to, že nepriateľ mal 20 000 padlých, nezvestných a ranených. 38. armáda mala 13 500 padlých a 48.000 zranených vojakov. 1. československý armádny zbor mal 1630 padlých, 4 330 vojakov bolo zranených a 1000 vojakov bolo nezvestných.  

Jeden z obrazov krutosti bojov popisuje vo svojom článku Karol Richter : "Štábní kapitán Sacher organizuje přímou střelbu svých baterií. Dělostřelci podle jeho pokynu vytlačují děla přímo do obranné linie pěšáků a pálí ránu za ranou do postupujících řetězců německé pěchoty. Účinně pomáhají i dva kanóny protiletadlového oddílu s ženskou obsluhou, která udivuje chladnokrevnou statečností. Útok nepřátelské pěchoty se po těžkých ztrátách zhroutil. Jedna z žen u protiledlaového kanónu utrpěla těžké zranění. Leží na břiše, plášť na zádech má rozervaný a prosakuje jím krev. Střepina jí vyrvala svalstvo a maso ze zad. Příšerná rána. Páteř je obnažena. Žena strašlivě trpí. Vědomí ji neopouští - smrt se k ní chová krutě. Zvedá hlavu. Po tvářích jí stékají slzy. S námahou ze sebe zoufale vyráží: Pane bože, pomozte! Vodu!"