Delostrelecká batéria Duchoň bola jednou z efektívne bojujúcich jednotiek počas celého Slovenského národného povstania.  Svoju bojaschopnosť si zachovala aj po ústupe do hôr. Jej veliteľ Fedor Duchoň vydal rozkaz na rozpustenie batérie až 11. novembra 1944, čim sa zrejme stala poslednou jednotkou povstaleckej 1. čs. armády na Slovensku.

1. čs. armáda na Slovensku ukončila svoju činnosť 28. októbra 1944. Neznamenalo to však koniec bojov. Mnohé jednotky sa pretransformovali na partizánske, respektíve sa ich príslušníci k partizánom pridali.

Delostrelecká batéria Duchoň vznikla vo Zvolene na začiatku septembra 1944 z mobilizovaných záložníkov a bola vyzbrojená 7,5 cm horskými kanónami vz. 15. Batéria bola postavená ako motorizovaná s tým, že delá boli vozené na korbách mobilizovaných civilných nákladných automobilov. Batériu po jej zostavení pridelili ku Skupine Žilina, k jednotkám pod velením mjr. del. Ľudovíta Dobrovodského, ktoré bránili postupu nemeckých jednotiek od Žiliny na Turčiansky Svätý Martin.

4. septembra 1944 bol za veliteľa batérie vymenovaný záložný dôstojník por. del. v zál. JUDr. Fedor Duchoň. Zároveň bola doplnená ďalšími záložníkmi a personálom zo stavu Štátnej slovenskej vojenskej reálky, spolu asi 10 mužov. Doplnený bol aj veliteľský personál. 1. dôstojníkom batérie sa stal por. del. v zál. Alexander Baláž a dôstojníkom pátračom bol por. del. v zál. Fedor Klimáček.

Batéria sa 5. septembra 1944 vrátila späť do palebného postavenia západne od cesty Vrútky – Turč. sv. Martin. Jej úlohou bola paľba na cestu od Dubnej Skaly. Po páde Priekopy sa batéria presunula 7. septembra 1944 do nového postavenia pri obci Košúty, kde pokračovala v paľbe. 10. septembra 1944 sa batéria dostala rozkaz na presun do obce Tomčany, pričom smer palieb ostal rovnaký. V tento deň došlo k vytvoreniu V. taktickej skupiny (pplk. del. Emil Perko), pričom batéria Duchoň podliehala veliteľovi delostrelectva skupiny mjr. del. Ľudovítovi Dobrovodskému. Vývoj situácie na povstaleckom fronte si vyžiadal ďalšie zmenu. 12. septembra 1944 batériu presunuli späť do Turč. Sv. Martina, kde z postavenia pri tehelni strieľala smerom na Vrútky, Priekopu a svahy západne od uvedených obcí. 15. septembra 1944, bola batéria Duchoň pridelená k II. slovenskej partizánskej brigáde M. R. Štefánika pod velením Viliama Žingora. Zaujala palebné postavenie Pod Stráňami nad mestom Turčiansky sv. Martin a podporovala jednotky partizánskej brigády a armády v smere na Vrútky. Od 17. septembra 1944 pôsobila batéria na tzv. hodinovej prestávke na serpentínach na Martinské Hole. Strieľala smerom na Vrútky, Dubnú Skalu a komunikácie smerom na Sučany a Lipovec. 19. septembra 1944 sa batéria presunula do palebného postavenia na Podstráne, pričom delostrelecká pozorovateľňa ostala na Martinských Holiach. Nasledujúce dni podnikala batéria s veľkým úspechom palebné prepady na nemecké pozície v priestore Lipovca a Kľačian. Činnosť tejto batérie mala veľkú zásluhu na udržaní obranného postavenia severne od Martina do noci 20. septembra 1944.

Ráno 21. septembra 1944 dostal veliteľ batérie rozkaz okamžite zrušiť palebné postavenie a presunúť sa do priestoru Čremošné. Stalo sa tak v dôsledku všeobecného ústupu povstaleckej armády z Turca.

Ešte 21. septembra 1944 batéria zaujala palebné postavenie nad obcou Čremošné a zastrieľala sa na určené ciele. Krátko na to dostala nový rozkaz na presun do Svätého Kríža nad Hronom, kde bola podriadená III. taktickej skupine. V tomto čase dostala tiež organizačné číslo a tak jej názov znel 1. batéria Duchoň.

Spočiatku bola nasadená na úseku Sv. Kríž nad Hronom – Handlová, kde batéria vynikajúco plnila zverené úlohy. Palebné postavenie bolo pri cestnom mostíku medzi Novou Lehotou a mlynom, respektíve postupne aj pri Janovej Lehote. V týchto dňoch podporovala peší prápor kpt. Jána Orolína.

Od 6. októbra 1944 podporovala akcie 2. čs. paradesantnej brigády. V tomto čase bola batéria zároveň reorganizovaná. V okolitých obciach armáda zrekvirovala kone a pridelili ich batérii, ktorej zároveň odobrali autá. Stala sa tak hipomobilnou, čo bola pre horskú batériu istá výhoda.

Od 20. októbra 1944 po presune niektorých jednotiek 2. čs. paradesantnej brigády do priestoru Detva pôsobila batéria Duchoň v postavení Detva – Iviny, odkiaľ paľbou podporovala pôsobenie 2. čs. paradesantnej brigády a pešej roty Javor pôsobiacej v smere Detva – Očová.

Po ústupe III. taktickej skupiny do masívu Poľany ustúpila batéria Duchoň do obce Hrochoť kam dorazila 27. októbra 1944. Na druhý deň sa presunula hlbšie do lesov, kde opäť zaujala palebné postavenie s výstrelom na Hrochotskú dolinu. Jej činnosť mala podporovať obranu jednotiek mjr. pech. Štefana Želinského, ktoré však obranu nezaujali a rozpadli sa. Batéria vydržala v palebnom postavení do 8. novembra 1944, kedy hrozil útok nemeckých jednotiek priamo na postavenie. Delá boli rozobraté a zakopané, jednotka však ostala pokope pod velením Fedora Duchoňa. Napokon 11. novembra 1944 svoju batériu rozpustil a vydal rozkaz na zakopanie diel.. Spolu s časťou personálu sa veliteľ pridal k partizánom. Časť vojakov padla do zajatia a zvyšku sa podarilo dostať domov. Fedor Duchoň prešiel z Poľany do Malej Fatry, kde od 19. novembra 1944 pôsobil v rámci II. slovenskej partizánskej brigády M. R. Štefánika pod velením Viliama Žingora. Po skončení vojny boli kanóny batérie Duchoň vykopané a presunuté do posádky Brezno.

Po oslobodení Turč. sv. Martina 12. apríla 1945 nastúpil Fedor Duchoň mimoriadnu vojenskú službu v čs. armáde v delostreleckom pluku 10 v Liptovskom Mikuláši, kde pôsobil do konca roka 1945. Po skončení vojny sa vrátil k profesii právnika a pôsobil na rôznych štátnych úradoch.

 

Čerpané z Hystoryweb článok : Poslednou povstaleckou jednotkou bola delostrelecká batéria Duchoň, publikovaný 28.10. 2019