Oslobodenie Bratislavy
Oslobodenie Bratislavy sa
uskutočnilo v rámci útočnej Bratislavsko-brnianskej operácie, ktorá sa
uskutočnila v dvoch etapách, v období d 25. marca 1945 do 5. mája
1945. Prvá etapa trvala od 25. marca 1945 do 11. apríla 1945 a jej kulminačnými
momentmi bolo oslobodenie Bratislavy a vybojovanie predmostí na rieke Morave.
Druhá etapa trvala od 12. apríla 1945 do 5. mája 1945 a vyvrcholila oslobodením
Brna a útokom na sever k Olomoucu, tzn. v ústrety vojskám 4. ukrajinského
frontu.
Operáciu uskutočnili na území juhozápadného Slovenska a južnej Moravy Červená armáda a rumunské jednotky nachádzajúce sa na pravom krídle 2.
ukrajinského frontu. Do bojov sa na začiatku operácie zapojilo 28 sovietskych
a 14 rumunských divízií, proti ktorým stálo celkom 11 divízii nepriateľa.
Prvá z týchto etáp – bratislavská, sa začala násilným prechodom rieky Hron
jednotkami sovietskej 7. gardovej a 53. armády. Na urýchlenie útoku, ktorý sa
začal rozvíjať do hĺbky i do šírky, bola zasadená 1. gardová jazdecká
mechanizovaná skupina gen. I. A. Plijeva ako frontová rýchla skupina. Včasné
prísuny ženijných prostriedkov umožnili rýchlo prekonávať rieky, na ktorých
bola obrana nepriateľa zdolávaná z chodu. Počas bojov o priestory dnešného
Štúrova, Komárna i Bratislavy podporovala útočiace vojská Dunajská vojnová
flotila kontraadmirála G. Cholosťjakova, a to aj výsadkami námornej pechoty.
Na začiatku apríla 1945 sa pred vojskami 2. ukrajinského frontu naďalej bránili
jednotky nemeckej 8. armády zo skupiny armád Juh a malá časť síl nemeckej
1. tankovej skupiny patriacej do skupiny armád Stred.
K Malým Karpatom a k Bratislave sa sovietske vojská prebojovávali Podunajskou
nížinou 1. apríla 1945, keď za deň postupovali priemerným tempom 15 až 20 km.
V tejto súvislosti treba konštatovať, že tempo postupu v tomto období
bolo najrýchlejšie v celom dovtedajšom priebehu bojov za oslobodenie Slovenska.
Posun hlavnej bojovej línie frontu však nebol rovnomerný, pretože postup
útočiacich jednotiek na pravom krídle frontu spomaľoval horský terén.
Bratislava, dôležitý oporný bod na styku karpatských a alpských výbežkov, bola
viac ako tri mesiace pripravovaná na obranu ako predsunutá súčasť obrany Viedne
a tzv. alpskej pevnosti. Na jej obranu slúžilo niekoľko zákopových pásov, na
strategických bodoch boli zosilnene protitankovými zátarasmi, mínovými poliami
a priekopami. Na vnútornú obranu boli vybudovane kryty, betenove bunkre
postavenia pre guľomety a dela. Na západných vyvýšeninách umiestnili ťažké
zbrane na podporu vnútornej obrany. Do priestoru južne od Dunaja sa presunuli
nove nemecké divízie a útvary určené na obranu.
Všetky významné budovy boli podmínované a napojene na jednotný odpaľovací
systém, aby mohli byt naraz vyhodené do vzduchu. Zabránil tomu rýchly postup
vojsk 2. ukrajinského frontu a bratislavčanom sa podarilo tento systém
poškodiť.
Bezprostredne boje o Bratislavu začali 2. apríla 1945, keď prvé oddiely
sovietskej Červenej armády oslobodili Vajnory a odtiaľ ostreľovali nemecké
pozície na svahoch Malých Karpát. O deň neskôr, 3. apríla, po delostreleckej
príprave a leteckých útokoch jednotiek 5. leteckej armády generálplukovníka S.
K. Goriunova, začali priame bezprostredné boje o Bratislavu.
Od východu začali útočiť jednotky 25. gardového streleckého zboru
generálporučíka F. A. Ostašenka, z juhu a juhovýchodu postupoval 23. strelecký
zbor generálmajora M. F. Grigoroviča. Proti prúdu rieky Dunaj vyplávala
Dunajská vojenská riečna flotila a z priestoru severne od Rusoviec podporovala
paľbou boje pozemných vojsk. Druhá sulinská brigáda riečnych člnov podporovala
23. strelecký zbor a 1. kerčská brigáda riečnych člnov podporovala 10.
strelecký zbor 46. armády postupujúci po pravom brehu Dunaja na Petržalku.
Počas prvého dňa bojov o Bratislavu sa sovietske jednotky patriace do bojovej
zostavy 7. gardovej armády prebojovali na okraj súvisle zastavanej plochy
mesta. Línia dotyku vojsk s nepriateľom sa nedala presne určiť a menila sa aj
počas noci. Bola kľukatá a miestami vyčnievala hrotom do nepriateľských
pozícií, resp. sa oblúkovité sťahovala do vlastného tyla. Napriek tomu sa však
dala vymedziť priestormi, ktoré sovietske jednotky mali jednoznačne a pevne vo
svojich rukách. Večer 3. apríla prebiehala nasledovne: Pekná cesta, Dynamitka
a priestor k okraju mesta, Jurajov dvor, Trnávka, Trnavský dvor, Pálenisko a
Dunaj. Úspešným zavŕšením bojov počas prvého dňa bol daný predpoklad pre
rozvíjanie útočnej aktivity v ďalší deň a ich víťazné zavŕšenie.
Na základe výsledku prvého dňa bojov sa dalo predpokladať, že sa nepriateľ
počas noci z 3. na 4. apríla pod ochranou tmy pokúsi vytiahnuť časť svojich
vojsk na zaujatie ďalšej obrannej línie, ktorá bola všeobecne za riekou
Moravou. Sovietske vojská tieto zámery nepriateľa chceli čo najviac zmariť.
V druhom dni oslobodzovania Bratislavy sa najtuhšie bojovalo o Bratislavský
hrad a jeho okolie vrátane Červeného kríža, ktorý tiež mal v obrane nepriateľa
dominujúce postavenie. Časové údaje o oslobodení priestoru hradu, ktoré
poznáme z viacerých zdrojov, sú rozdielne. Je pravdepodobné, že niektoré
jednotky, najmä úderné skupiny 4. gardovej výsadkovej divízie a 25. gardovej
streleckej divízie prenikali k hradu už v dopoludňajších hodinách. Oslobodenie
celého priestoru hradu i postup na Červený kríž sa však nepochybne udiali
popoludní. Ovládnutie hradu bolo nevyhnutné najmä z dvoch príčin. Prvá
spočívala v tom, že nacistická obrana na hrade mala v dostrele niektoré časti
centra mesta a druhá, hlavná v tom, že fašisti odtiaľto plne kontrolovali cestu
pozdĺž Dunaja k Mlynskej doline a Karlovej Vsi, teda dnešné Nábrežie armádneho
generála Ludvíka Svobodu. Oslobodenie priestoru hradu malo vplyv aj na
zavŕšenie oslobodenia celej západnej časti Bratislavy. Okolo 17. hodiny
sovietske gardové jednotky dosiahli Mlynskú dolinu a bez meškania postupovali
na Karlovu Ves. Ešte vo večerných hodinách dňa 4. apríla ju oslobodili. Večer
došlo k najprudším bojom v Lamači, kde sa húževnato bránila krycia jednotka
ustupujúcich fašistov. Nepriateľ nasadil aj delostrelectvo. Išlo im o to, aby
čo najdlhšie udržali túto jedinú ústupovú cestu.
Okrem už vyššie spomenutých jednotiek mali na oslobodení mesta podiel aj 27.
gardová tanková brigáda (sovietska) a 2. tankový pluk rumunskej armády. Obe
jednotky nasadil veliteľ 7. gardovej armády generálplukovník M. S. Šumilov na
smere hlavného úderu, teda na Bratislavu. V popoludňajších hodinách 3. apríla
1945 sa sústredili na južnom okraji Ivanky pri Dunaji a odtiaľ prenikli v
súčinnosti so streleckými jednotkami predovšetkým na východné svahy Malých
Karpát, ale i do predmestí a centra Bratislavy. Dňa 4. apríla obe tankové
jednotky pôsobili zásadne ako tanky priamej podpory pechoty, prevažne v zostave
úderných skupín prvosledových divízií. Počas priamych bojov o Bratislavu
padlo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov.
Záverom treba zdôrazniť, že hlavný podiel na oslobodení Bratislavy mali
jednotky bojujúce v bojovej zostave sovietskej 7. gardovej armády
generálplukovníka M. S. Šumilova, 46. armády generálporučíka A. V.
Petruševského a Dunajskej vojenskej riečnej flotily kontraadmirála G. N.
Cholosťakova.
Text: PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD. (VHÚ Bratislava)

