Oslobodenie Bratislavy sa uskutočnilo v rámci útočnej Bratislavsko-brnianskej operácie, ktorá sa uskutočnila v dvoch etapách, v období d 25. marca 1945 do 5. mája 1945. Prvá etapa trvala od 25. marca 1945 do 11. apríla 1945 a jej kulminačnými momentmi bolo oslobodenie Bratislavy a vybojovanie predmostí na rieke Morave. Druhá etapa trvala od 12. apríla 1945 do 5. mája 1945 a vyvrcholila oslobodením Brna a útokom na sever k Olomoucu, tzn. v ústrety vojskám 4. ukrajinského frontu.

Operáciu uskutočnili na území juhozápadného Slovenska a južnej Moravy Červená armáda a rumunské jednotky nachádzajúce sa na pravom krídle 2. ukrajinského frontu. Do bojov sa na začiatku operácie zapojilo 28 sovietskych a 14 rumunských divízií, proti ktorým stálo celkom 11 divízii nepriateľa. Prvá z týchto etáp – bratislavská, sa začala násilným prechodom rieky Hron jednotkami sovietskej 7. gardovej a 53. armády. Na urýchlenie útoku, ktorý sa začal rozvíjať do hĺbky i do šírky, bola zasadená 1. gardová jazdecká mechanizovaná skupina gen. I. A. Plijeva ako frontová rýchla skupina. Včasné prísuny ženijných prostriedkov umožnili rýchlo prekonávať rieky, na ktorých bola obrana nepriateľa zdolávaná z chodu. Počas bojov o priestory dnešného Štúrova, Komárna i Bratislavy podporovala útočiace vojská Dunajská vojnová flotila kontraadmirála G. Cholosťjakova, a to aj výsadkami námornej pechoty.

Na začiatku apríla 1945 sa pred vojskami 2. ukrajinského frontu naďalej bránili jednotky nemeckej 8. armády zo skupiny armád Juh a malá časť síl nemeckej 1. tankovej skupiny patriacej do skupiny armád Stred.

K Malým Karpatom a k Bratislave sa sovietske vojská prebojovávali Podunajskou nížinou 1. apríla 1945, keď za deň postupova­li priemerným tempom 15 až 20 km. V tejto súvislosti treba konštatovať, že tempo postupu v tomto období bolo najrýchlejšie v celom dovtedajšom priebehu bojov za oslobodenie Slovenska. Posun hlavnej bojovej línie frontu však nebol rovnomerný, pretože postup útočiacich jednotiek na pravom krídle frontu spomaľoval horský terén.

Bratislava, dôležitý oporný bod na styku karpatských a alpských výbežkov, bola viac ako tri mesiace pripravovaná na obranu ako predsunutá súčasť obrany Viedne a tzv. alpskej pevnosti. Na jej obranu slúžilo niekoľko zákopových pásov, na strategických bodoch boli zosilnene protitankovými zátarasmi, mínovými poliami a priekopami. Na vnútornú obranu boli vybudovane kryty, betenove bunkre postavenia pre guľomety a dela. Na západných vyvýšeninách umiestnili ťažké zbrane na podporu vnútornej obrany. Do priestoru južne od Dunaja sa presunuli nove nemecké divízie a útvary určené na obranu.
Všetky významné budovy boli podmínované a napojene na jednotný odpaľovací systém, aby mohli byt naraz vyhodené do vzduchu. Zabránil tomu rýchly postup vojsk 2. ukrajinského frontu a bratislavčanom sa podarilo tento systém poškodiť.

Bezprostredne boje o Bratislavu začali 2. apríla 1945, keď prvé oddiely sovietskej Červenej armády oslobodili Vajnory a odtiaľ ostreľovali nemecké pozície na svahoch Malých Karpát. O deň neskôr, 3. apríla, po delostreleckej príprave a leteckých útokoch jednotiek 5. leteckej armády generálplukovníka S. K. Goriunova, začali priame bezprostredné boje o Bratislavu.

Od východu začali útočiť jednotky 25. gardového streleckého zboru generálporučíka F. A. Ostašenka, z juhu a juhovýchodu postupoval 23. strelecký zbor generálmajora M. F. Grigoroviča. Proti prúdu rieky Dunaj vyplávala Dunajská vojenská riečna flotila a z priestoru severne od Rusoviec podporovala paľbou boje pozemných vojsk. Druhá sulinská brigáda riečnych člnov podporovala 23. strelecký zbor a 1. kerčská brigáda riečnych člnov podporovala 10. strelecký zbor 46. armády postupujúci po pravom brehu Dunaja na Petržalku.

Počas prvého dňa bojov o Bratislavu sa sovietske jednotky patriace do bojovej zostavy 7. gardovej armády prebojovali na okraj súvisle zastavanej plochy mesta. Línia dotyku vojsk s nepriateľom sa nedala presne určiť a menila sa aj počas noci. Bola kľukatá a miestami vyčnievala hrotom do nepriateľských pozícií, resp. sa oblúkovité sťahovala do vlastné­ho tyla. Napriek tomu sa však dala vymedziť priestormi, ktoré sovietske jednotky mali jednoznačne a pevne vo svojich ru­kách. Večer 3. apríla prebiehala nasledovne: Pekná cesta, Dynamitka a priestor k okraju mesta, Jurajov dvor, Trnávka, Trnavský dvor, Pálenisko a Dunaj. Úspešným zavŕšením bojov počas prvého dňa bol daný predpoklad pre rozvíjanie útočnej aktivity v ďalší deň a ich víťazné zavŕšenie.

Na základe výsledku prvého dňa bojov sa dalo predpokladať, že sa nepriateľ počas noci z 3. na 4. apríla pod ochranou tmy pokúsi vytiahnuť časť svojich vojsk na zaujatie ďalšej obrannej línie, ktorá bola všeobecne za riekou Moravou. Sovietske vojská tieto zámery nepriateľa chceli čo najviac zmariť.

V druhom dni oslobodzovania Bratislavy sa naj­tuhšie bojovalo o Bratislavský hrad a jeho okolie vrátane Červeného kríža, ktorý tiež mal v obrane nepriateľa dominujú­ce postavenie. Časové údaje o oslobodení priestoru hradu, ktoré poznáme z viacerých zdrojov, sú rozdielne. Je pravdepo­dobné, že niektoré jednotky, najmä úderné skupiny 4. gardovej výsadkovej divízie a 25. gardovej streleckej divízie prenikali k hradu už v dopoludňajších hodinách. Oslobodenie celého priestoru hradu i postup na Červený kríž sa však nepochybne udiali popoludní. Ovládnutie hradu bolo nevyhnutné najmä z dvoch príčin. Prvá spočívala v tom, že nacistická obrana na hrade mala v dostrele niektoré časti centra mesta a druhá, hlavná v tom, že fašisti odtiaľto plne kontrolovali cestu pozdĺž Dunaja k Mlynskej doline a Karlovej Vsi, teda dnešné Nábre­žie armádneho generála Ludvíka Svobodu. Oslobodenie priestoru hradu malo vplyv aj na zavŕšenie oslobodenia celej západnej časti Bratislavy. Okolo 17. hodiny sovietske gardové jednotky dosiahli Mlynskú dolinu a bez meškania postupovali na Karlovu Ves. Ešte vo večerných hodinách dňa 4. apríla ju oslobodili. Večer došlo k najprudším bojom v Lamači, kde sa húževnato bránila krycia jednotka ustupujúcich fašistov. Nepriateľ nasadil aj delostrelectvo. Išlo im o to, aby čo najdlhšie udržali túto jedinú ústupovú cestu.

Okrem už vyššie spomenutých jednotiek mali na oslobodení mesta podiel aj 27. gardová tanková brigáda (sovietska) a 2. tankový pluk rumunskej armády. Obe jednotky nasadil veliteľ 7. gardo­vej armády generálplukovník M. S. Šumilov na smere hlavného úderu, teda na Bratislavu. V popoludňajších hodinách 3. apríla 1945 sa sústredili na južnom okraji Ivanky pri Dunaji a odtiaľ prenikli v súčinnosti so streleckými jednot­kami predovšetkým na východné svahy Malých Karpát, ale i do predmestí a centra Bratislavy. Dňa 4. apríla obe tankové jednotky pôsobili zásadne ako tanky priamej podpory pechoty, prevažne v zostave úderných skupín prvosledových divízií. Počas priamych bojov o Bratislavu padlo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov.

Záverom treba zdôrazniť, že hlavný podiel na oslobodení Bratislavy mali jednotky bojujúce v bojovej zostave sovietskej 7. gardovej armády generálplukovníka M. S. Šumilova, 46. armády generálporučíka A. V. Petruševského a Dunajskej vojenskej riečnej flotily kontraadmirála G. N. Cholosťakova.

Text: PhDr. Peter ŠUMICHRAST, PhD.  (VHÚ Bratislava)