1.novembra 2017 na sviatok všetkých svätých sa uskutoční pietna spomienka na vojenské obete I. svetovej vojny. Spomienku už tradične organizuje Petržalský okrášľovací spolok na vojenskom cintoríne v Petržalke-Kopčanoch. Vojenský cintorín vznikol v priebehu „Veľkej vojny“, v roku 1916 ako doplnok vojenského lazaretu. Pochovávali sa tu vojaci, ktorí zomreli v Posádkovej nemocnici Bratislava a Divíznej nemocnici v Kopčanoch v roku 1918. Na cintoríne sú pochovaní zväčša vojaci Rakúsko-Uhorskej armády, ale aj iní vojaci bojujúcich strán. Podľa evidenčných listov je v samostatných hroboch pochovaných 331 vojakov pôvodne označených 9 národností, v prípade Československej národnosti sa však jedná o slovenskú a českú národnosť a v prípade Juhoslovanov ide zrejme o Srbov, Chorvátov, Slovincov a Bosniakov. Preto sa niekedy uvádza viac národností. Bol tu pochovaný aj generál Franz Cvrček de Mielec.  Hrobka – kaplnka, miesto posledného odpočinku legendárneho generála z prvej svetovej vojny Cvrček de Mielec , sa nachádzala na vojenskom cintoríne v Petržalke pri bývalej Durvayovej tehelni na Kopčianskej ceste. Generál bol exhumovaný krátko po prvej svetovej vojne a kaplnka, nad vchodom ktorej sa nachádzala dvojica erbov a nápis Cvrček de Mielec, bola asanovaná v roku 1936 z dôvodu stavby pevnosti na hranici s Rakúskom okupovaným od marca 1938 hitlerovským Nemeckom. Dnes je symbolický hrob generála pri zrekonštruovanom bunkri BS-8. Na vojenskom cintoríne je tiež pochovaných 6 delostrelcov.

        Od roku 1922 pravdepodobne vojaci 39. pešieho pluku Výzvedného generála Grazianiho v Petržalke zaviedli na vojenskom cintoríne v Kopčanoch tradíciu, keď 1. novembra vypálili čestnú salvu ktorou prejavili úctu tu pochovaným vojakom. Tradíciu sa podarilo udržať až do roku 1938. Po 2. svetovej vojne tradícia upadla do zabudnutia a spustol aj vojenský cintorín. V roku 2009 bol vojenský cintorín zrekonštruovaný a Petržalská okrášľovací spolok obnovil tradíciu, ktorú založili v roku 1922 vojaci. Je obdivuhodné, že to neboli vojaci, ktorí po roku 2009 obnovili tradíciu, ale občiansky aktivisti. Vďaka vám v mene vojakov, najmä tých, ktorí sú tu pochovaní bez rozdielu či sú Češi a Slováci, Maďari, Rakušania, Rusi, Nemci a ďalší, katolíci, evanjelíci, pravoslávni, židia a moslimovia. Ležia tu ostatky vojakov „nepriateľov“, ktorí nenesú žiadnu vinu na vojnových hrôzach a ktorí by boli v čase mieru možno najlepší priatelia. Je preto zarážajúce, že sa v súčasnosti na pietne miesta vojakov pretláča politika, ignorácia a zloba.