Vojna na Ukrajine - vojna delostrelectva

Podľa informácií zo slovenských, ukrajinských a ruských médií je bez akýchkoľvek diskusií zrejmé, že všetky úspechy, či neúspechy bojujúcich strán, denne ohlasované štatistiky mŕtvych vojakov a civilistov, či  totálne ničenie sídiel a infraštruktúry ide na vrub delostrelectva.  Dušan Rovenský redaktor Armádniho technického magazínu to vyjadril slovami, že nie tanky ale delostrelectvo vládne vojne na Ukrajine. Plne sa stotožňujem aj z jeho závermi, že najmä s príchodom zimných mesiacov sa namiesto manévrovania veľkých formácií tankov a obrnenej techniky k slovu dostal „boh vojny“ delostrelectvo. Ostrelovaním protivníka z hlavňového delostrelectva, raketometov a mínometov sú spôsobené nielen straty a ale aj oslabovaná morálka vojakov a civilného obyvateľstva v miestach bojov. Celé jednotky sú zdecimované a neschopné obnoviť svoju schopnosť viesť bojovú činnosť. Delostrelectvo sa v tejto vojne ukazuje ako mimoriadne aktívny a efektívny prostriedok. To potvrdili aj vojenské konflikty z posledných rokov v krajinách bývalej Juhoslávie a na Blízkom východe. História posledných „veľkých“ vojen potvrdzuje, že delostrelectvo je schopné spôsobiť 50-70% straty a pri zvyšovaní účinnosti striel ( rakiet ), použitia kazetovej munície a presnosti paľby môžu byť straty ešte vyššie. Väčšina zabitých v bojoch pri Donecku, v Debaľceve, Horlivke a Artemivsku v mesiaci január a marec je výsledkom použitia hlavňového delostrelectva  a raketometov z arzenálu bývalej Sovietskej armády zavádzaných do výzbroje od 70-tych rokov až do začiatku 90-tych rokov a poznáme ich aj z výzbroje ČSĽA. O mohutnej palebnej sile delostrelectva svedčí použitie hlavňového delostrelectva a raketometov od ráže 120 mm  ( napr. samohybný mínomet Nona ), 122 mm ( ťahané húfnice D-20, D-30, samohybné húfnice 2S1 Gvozdika či 2S5 Giacint ), 152 mm 2A65 „pomsta – B“, ktorý je vo výzbroji 11. a 55. delostreleckej brigády Ukrajinskej armády, 152 mm ShH 2S3 Akacija až po  tzv. ťažké delostrelectvo u nás známe z dôb ČSĽA samohybné delá 2S7  PION ráže 203 mm s dostrelom 37/47 km a 240 mm mínomet TULPAN. Podľa medializovaných informácii Poľsko poskytlo v lete roku 2014 12 ks ShKH vz. 77 Dana pravdepodobne z 1. Mazurskej delostreleckej brigády. Ďalej nemožno  opomenúť raketomety BM-21 GRAD   122 mm a URAGAN 220 mm s 16 hlavňovou raketnicou a dostrelom 35 km o ktorom sa hovorí ako o ruskom ekvivalente amerického systému M270 MLRS 227 mm. Prítomnosť a použitie uvedených systémov bolo potvrdené a vyhodnotené z komunikácie prieskumu a delostreleckých pozorovateľov oboch bojujúcich strán. Podľa záberov z televízneho spravodajstva o návšteve prezidenta Porošenka na miestach bojov nie je vylúčené, že sa na bojisku používa aj 300 mm komplet 9K58 Smerč s dostrelom 70-90 km ( novšia generácia až 130 km ) a ktorý je podľa expertov pokladaný za najlepší raketomet na svete. Vo väčšine prípadov ide teda o staršiu ale stále efektívnu techniku. I keď mnohí experti tvrdia, že si zo zameriavaním paľby nerobia bojujúce strany veľké starosti, ukazuje sa, že najmä na proruskej ( či ruskej strane ) vedia dosiahnuť vysokú presnosť paľby na základe odpočúvania mobilných telefónov prostriedkami elektronického boja. Vyššia presnosť paľby sa dosahuje aj využívaním satelitných snímkov rozmiestnenia delostreleckých systémov, obrnenej techniky a presunov vojsk, ktoré dodáva domobrane ruská a pre Ukrajinskú armádu americká strana. S určitosťou možno preto konštatovať, že sa na vojne na Ukrajine zúčastňujú aj iné štáty, ich štruktúry a prostriedky tzv. hybridnej vojny, ktoré dodávajú dostatok podkladov pre riadenie paľby, taktické presuny a zaujatie palebných postavení delostrelectva tak, aby mohlo nielen viesť efektívnu paľbu, ale byť aj dostatočne chránené pre paľbou delostrelectva protivníka. Jedna zo správ prieskumu domobrany z Horlivky potvrdzuje nasadenie samohybných diel PION a RM URAGAN s tým, že ho delostrelectvo domobrany nedokáže zasiahnuť a protivník má dostatok času aby vystrieľalo na ciele domobrany všetku muníciu a bez problémov sa ešte v priebehu noci premiestnilo na iné pozície.Taktike delostrelectva sa vo vojne na Ukrajine venuje veľká pozornosť a mení sa s pribúdajúcimi skúsenosťami vedenia boja. 55 . delostrelecká brigáda ukrajinskej armády nacvičuje nasadenie pri Mariupole s úlohou rýchlo zaujímať a meniť palebné postavenia. Zo satelitných snímkov rozmiestenia delostreleckých systémov v palebných postaveniach domobrany sú viditeľné širšie vzdialenosti medzi palebnými postaveniami s pravdepodobným zámerom zamedziť väčším stratám najmä v priebehu vedenia paľby a následnom manévre do nových pozícií. Delostrelecké systémy sú umiestňované medzi objekty so snahou čo najdlhšie utajiť ich palebné postavenie a chrániť ich pred zničením. Presuny delostrelectva  sa uskutočňujú predovšetkým v noci.V tomto pomerne krátkom článku som chcel upozorniť, že ukrajinský konflikt nastavil zrkadlo stavu delostrelectva OS SR a poukázať  na  značné podhodnotenie úlohy delostrelectva v modernom boji v procesoch reforiem realizovaných v posledných 10-15 rokoch . Špeciálne sily, letectvo, bezpilotné prostriedky môžu byť a sú významným prostriedkom podpory a dosahovania čiastočných cieľov, nie sú však schopné nahradiť pozemné sily a najmä delostrelectvo. Preto je na programe dňa aj nasadenie pozemných síl  proti IŠ. Na základe skúsenosti z bojov na Ukrajine je potrebné riešiť nielen modernizáciu vzdušných síl, obrnenej a dopravnej techniky či ručných zbraní, ale aj posilňovanie delostrelectva, skvalitňovanie delostreleckého prieskumu, a efektívneho využívania  výsledkov činnosti prostriedkov elektronického boja.  Rovnaká diskusia prebieha aj v AČR, kde hľadajú náhradu za dožívajúcu Danu. Ožívajú tiež úvahy o menších systémoch, dokonca ťahanom delostrelectve menšej ráže ( 105 mm ), ktoré je schopné armáda prepravovať letecky a z hľadiska veľkosti a váhy celého delostreleckého systému nespôsobuje problémy pri rýchlych presunoch na väčšie vzdialenosti.

Autor : Jaroslav Junek. Zverejnené 20.2. 2015 na Fórum bezpečnostných zložiek